Účastníci spomienky (zľava) Roland Hanus, Sidónia Kucharíková, Mgr. Darina Nikodémová, Mgr. Anna Benčatová, Elena Debnárová a Jana Brigantová
24. novembra popoludní sa na cintoríne v Žarnovici konala spomienka pri príležitosti 85. výročia úmrtia I. slovenského školského inšpektora Tekovskej župy v.v. Karola Bieleka, ktorý umrel práve v Žarnovici. Zorganizoval ju Miestny odbor Matice slovenskej Žarnovica, a bolo to deň pred týmto výročím.
V úvode prítomných privítala predsedníčka MO Mgr. Anna Benčatová a za MO MS položila na hrob kyticu kvetov. Potom Jana Brigantová predniesla upravenú Kompozíciu od Júliusa Lenka. S históriou opravy hrobu Karola Bieleka v krátkosti oboznámil člen Výboru MS a súčasne tajomník MO Ing. Jozef Piecka. Oprava pomníka a hrobu bola ukončená 26. októbra 2016, teda týždeň pred tohoročnou Pamiatkou zosnulých. Pripomenul, že jeho opravu pripomína aj text, ktorý je umiestnený odzadu na podstavci pomníka: „V ROKU 2016 OPRAVU ZABEZPEČIL MIESTNY ODBOR MATICE SLOVENSKEJ S FINANČNÝM PRÍSPEVKOM MESTA ŽARNOVICA“, ktorý je doplnený logom MS i erbom mesta.
V ďalšej časti, na základe dostupných zdrojov a informácií, pripomenul kto to vlastne K. Bielek bol. Narodil sa 15.januára 1857 v obci Lutiše neďaleko Žiliny. Študoval na gymnáziu a prípravke v Žiline, Kláštore pod Znievom a v Trnave, kde v roku 1879 získal učiteľský diplom. Do roku 1881 pôsobil ako učiteľ v Kysuckom Novom Meste. Ďalších 55 rokov života však pôsobil v tomto regióne. Z toho 38 rokov, teda do roku 1919, bol učiteľom, organistom i poštmajstrom v Trubíne (dnes obec Lovčica-Trubín pri Žiari nad Hronom). Bolo to v čase, kedy po likvidácii Matice slovenskej sa svetlé obdobie Štefana Moysesa končilo tým, že už ani na pohrebe tohto biskupa sa nesmela používať slovenčina, slovenské školstvo bolo zákonne likvidované. Temné obdobie odnárodňovania zostávalo na úrovni rodín a o to viac bola potrebná taká odvaha a erudícia, s akou K. Bielek udržiaval slovenské národné povedomie a to nielen v Trubíne. Najúrodnejším obdobím jeho života bola desaťročná služba školského inšpektora vo Sv. Kríži pri Hrone, do ktorej bol v r. 1919 poverený vedením pre celú Tekovskú župu. Neúnavne dvíhal zdeptané slovenské povedomie. V novo sa formujúcej republike pedagogická teória bola v troskách, neboli pripravení učitelia, neexistovala pevná norma spisovnej slovenčiny, nebolo učebníc… Svojou publicitou, prednáškami pre rodiny i nových úradníkov dvíhal vzdelanosť, výchovu, mravnosť. A to v čase menovania už mal 62 rokov. Snáď bez nadsadenia možno povedať, že bol priekopníkom humanizácie školstva, jeden zo vzácnych pilierov slovenskej pedagogiky. Stručne za neho hovorí (i dnes) jeho múdre životné motto: „Čo zmôže veľa vedomia bez svedomia?“
Ing. J. Piecka v závere uviedol: „Všetci zainteresovaní veríme, že taká osobnosť akou Karol Bielek bez akejkoľvek pochybnosti bol, si takúto formu dôstojnej pamiatky zaslúži.“ , a zdôraznil: „A to práve aj deň pred 85. výročím jeho úmrtia.“
Na záver si prítomní jeho pamiatku uctili zapálením sviečok a chvíľkou ticha.
Text a foto: Ing. J. Piecka
