(T) Dosah a vplyv krízy v roku 2009

Dosah a vplyv krízy v roku 2009  

ROZHOVOR S GENERÁLNYM RIADITEĽOM ÚSTREDIA PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY   PaedDr. JÁNOM SIHELSKÝM      

„Žiadnych dramatických zvratov a turbulencií na našom pracovnom trhu sa neobávam.“   

Ako by ste zhodnotili vývoj na slovenskom trhu práce v kontexte vývoja trhu Európskej únie z pohľadu uplynulého roka, poznačeného dôsledkami globálnej finančnej a hospodárskej krízy? 

Najprv sa vyjadrím k situácii v širšom pohľade.  Kríza si vyberá svoju daň na trhoch práce EÚ, pričom spôsobila zvrat rastu zamestnanosti takmer vo všetkých oblastiach, ktorý sa dosiahol od roku 2000. Treba poznamenať, že zlepšenie od spomínaného roku bolo väčšinou štrukturálne, zatiaľ čo nástup krízy mal v prvej etape charakter finančnej krízy a následne prerástol do recesie s rozsiahlym vplyvom takmer na všetky odvetvia hospodárstva. Súčasná recesia mala a stále má značný vplyv na trhy práce v EÚ a zapríčinila zvýšenie nezamestnanosti.  Aké sú teda celoeurópske trendy, či očakávania? V niektorých členských štátoch zatiaľ nedošlo k veľkej strate pracovných miest vďaka uplatneniu špecifických faktorov, ktoré ovplyvnili skladbu hospodárstva, finančné inštitúcie i podnikateľské prostredie. Napriek dobrej odolnosti trhov práce sa však očakáva, že Európa v období 2009 až 2010 stratí viac ako 7 miliónov pracovných miest a nezamestnanosť by mohla dosiahnuť viac ako 10 %. Keďže zamestnanosť reaguje na hospodárske podmienky oneskorene, podmienky na trhu práce sa budú určitý čas naďalej zhoršovať, a to aj po oživovaní hospodárstva.  

Ktorá skupina ľudí teda pocítila krízu v podobe straty zamestnania najviac?  

Na slovenskom pracovnom trhu dosahy krízy pociťujú najmä zamestnanci so zmluvami na čas určitý, zamestnanci agentúr dočasného zamestnávania s dočasnými zmluvami a často občania Slovenskej republiky, ktorí pracujú v zahraničí ako cudzinci. Tiež nezamestnanosť mladých ľudí dosiahla v poslednom roku vo viacerých krajinách Európskej únie nové historické európske maximá.  

Komunikujete aj so zamestnávateľmi. Ako reagujú na súčasnú situáciu oni?  

Hoci účinok najskôr finančnej a neskôr hospodárskej krízy na trh práce bol zo začiatku obmedzený – sčasti v dôsledku štandardného oneskorenia o šesť až viac mesiacov medzi poklesom výroby a stratou pracovných miest – ale takisto v dôsledku toho, že dopyt po pracovnej sile sa začal prispôsobovať prostredníctvom flexibilných pracovných podmienok (napr. kratší pracovný čas) skôr než prostredníctvom znižovania zamestnanosti. Negatívny vplyv krízy na trh práce sa stal zreteľnejší počnúc druhým kvartálom roku 2009 a očakáva sa, že tento trend bude, aj keď v zmiernenej podobe, v Európskej únii pokračovať i v nasledujúcich mesiacoch. V roku 2010 sa očakáva rast nezamestnanosti v EÚ ešte cca o 1,1 %.  

Vráťme sa ešte k európskemu trhu. Viete nám priblížiť pohľad aj cez čísla?  

Napriek jasným signálom o zhoršení bola situácia na európskom trhu práce relatívne stabilná vzhľadom na náhly charakter hospodárskeho poklesu. Nezamestnanosť sa zvýšila, ale nie až na úroveň, ktorú by bolo možné očakávať v dôsledku silnej hospodárskej recesie a značného poklesu dôvery. Navzdory výraznejšiemu hospodárskemu poklesu a väčšmi oslabenej dôvere podnikov v EÚ v porovnaní so situáciou v USA nebola situácia v Európe až taká dramatická (miera nezamestnanosti v EÚ sa zvýšila do septembra 2009 o 2,1 percentuálneho bodu v porovnaní s predchádzajúcim rokom, zatiaľ čo v USA sa zvýšila omnoho výraznejšie – o 3,6 percentuálneho bodu). Aj napriek tomu však nezamestnanosť v EÚ zaznamenávala od minuloročnej jari rastúci trend a do septembra 2009 dosiahla 9,2 %, čo v porovnaní s jarou 2008 predstavuje zvýšenie o 2,5 percentuálneho bodu. Celková nezamestnanosť sa zvýšila viac ako o tretinu (38 %), teda o 6 miliónov a dosiahla 22,1 milióna osôb.  

Aké ukazovatele má pre porovnanie Slovensko?  

V uvedenom kontexte kríza dopadla dosť tvrdo aj na Slovensko (miera nezamestnanosti zatiaľ kulminovala v decembri 2009 na hodnote 12,66 %). Príčiny sú všeobecne známe, je to predovšetkým veľká otvorenosť ekonomiky, jej proexportný charakter, malá diverzifikácia produkcie s veľkou závislosťou od automobilového priemyslu, vysoký pokles cezhraničnej mobility občanov Slovenskej republiky a významný pokles ich pracovných príležitostí v zahraničí. Na rozdiel od iných štátov Európskej únie je na Slovensku nízka zamestnanosť v samospráve, previazanosť evidovanej nezamestnanosti na povinné zdravotné poistenie, zvýšený rast čiernej práce atď. Kým v období od augusta 2007 do augusta 2008 nezamestnanosť na Slovensku nepretržite klesala, resp. zostávala na rovnakých hodnotách, počnúc septembrom 2008 začala rásť. Aj napriek tomuto trendu došlo k zmene postavenia Slovenska v miere nezamestnanosti v EÚ. Kým v marci 2008 dosahovalo Slovensko v rámci EÚ (podľa Eurostatu) najvyššiu mieru nezamestnanosti (ktorú si udržiavalo nepretržite od novembra 2006), v novembri 2008 už bolo na 25. mieste a v septembri 2009 kleslo na 22. miesto. Horšie ako Slovensko je na tom päť krajín, a to Lotyšsko – 19,9 % (medziročný nárast o 11,9 p.b.), Španielsko – 19,7 % (medziročne o 11,8 p. b.), Litva – 13,9 % (medziročný nárast o 8,9 p.b.), Estónsko – 13,8 % (medziročný nárast  o 9,8 p. b.) a Írsko – 13,3 % (medziročný nárast o 6,5 p.b.). Medziročný nárast nezamestnanosti k septembru 2009 predstavoval na Slovensku len 3,2 percentuálneho bodu, čo je dobrý ukazovateľ v porovnaní s týmito krajinami. Aj keď sa slovenská ekonomika v treťom štvrťroku 2009 v medziročnom porovnaní prepadla o 4,9 %, výkon nášho hospodárstva zaznamenal už druhý štvrťrok za sebou zlepšenie. Tretí kvartál vykázal oproti druhému zvýšenieprodukcie o 0,4 %, čo naznačuje, že tvrdé dosahy recesie doznievajú. Ekonomika sa zotavuje, no zostáva v „červených číslach“. V treťom štvrťroku sa na Slovensku vytvoril hrubý domáci produkt (HDP) v celkovom objeme 16,5 miliardy €. Pričinilo sa o to celkovo 2,178 milióna ekonomicky aktívnych ľudí. Zamestnanosť však zaznamenala v treťom štvrťroku 2009 medziročný pokles o 3,7 %. Medzikvartálny rast HDP spôsobil najmä vývoj  priemyselnej produkcie. Priemyselná výroba sa zlepšila oproti druhému štvrťroku o 9 %. Totooživenie súvisí aj s oživením zahraničného dopytu (najmä s miernym hospodárskym rastom v Nemecku a Francúzsku) a je spôsobené i fiškálnymi stimulmi, napr. šrotovným. 

Ako vidíte najbližšiu budúcnosť? 

Podmienky na trhu práce v EÚ sa pravdepodobne ešte málo zhoršia. Napriek posledným povzbudzujúcim hospodárskym signálom sa úplný dosah hospodárskej krízy na trhy práce, prinajmenšom čiastočne, ešte len prejaví. Zatiaľ čo z celkového hľadiska trhy práce dokázali byť dosť odolné, dá sa očakávať, že v rokoch 2009 – 2010 v EÚ stratí zamestnanie približne 7,5 milióna pracovníkov, čím úroveň nezamestnanosti do roku 2010 potenciálne dosiahne cca 10,3 %, teda o 3 percentuálne body viac ako v roku 2008. Keďže zamestnanosť reaguje na hospodárske podmienky s oneskorením a podľa väčšiny predpovedí sa očakáva, že napriek zotaveniu európskeho hospodárstva bude ešte niekoľko rokov pretrvávať pomerne malý hospodársky rast. Najvýznamnejšie opatrenia na zmiernenie poklesu hospodárskej aktivity zavedené na jeseň 2008 sa stali účinnými až v priebehu roka 2009 a možno očakávať, že podmienky na trhu práce sa na určitý čas zhoršia aj po oživení hospodárskeho rastu. Signály poukazujú na nadmerné hromadenie pracovnej sily, keďže väčšina doposiaľ prijatých opatrení sa týkala skôr zníženia produktivity ako straty zamestnania. Ďalším mechanizmom na prispôsobenie sa situácii, pokiaľ ide o náhle znížený dopyt a hospodársky pokles, boli ústupky v súvislosti so mzdami ako kompenzácia stability zamestnania. Celkovo sa trh práce EÚ prispôsobil kríze skôr znižovaním produktivity práce ako znižovaním zamestnanosti. V Rakúsku, Belgicku, Nemecku, Taliansku a Holandsku sa takmer celé prispôsobenie trhu práce môže pripísať zníženiu produktivity, pričom nedošlo takmer k žiadnemu zníženiu zamestnanosti. Podniky a firmy považujú nižšiu produktivitu sčasti za dočasnú záležitosť (a snažia sa, aby nedošlo k zániku ľudského kapitálu, ktorý je pre ne špecifický), a zároveň, že verejná politika sa snaží zastaviť rast nezamestnanosti, napríklad prostredníctvom rôznych proaktívnych opatrení a stimulov, napríklad zvýšením podporovanej zamestnanosti v samospráve, alebo uplatňovaním štátnej pomoci na udržanie zamestnanosti vo firmách. Pokým sa produktivita pracovnej sily nevráti na bežnejšie úrovne, jednotkové náklady práce sa neznížia a cenová konkurencieschopnosť firiem sa nezlepší. Existuje značné riziko ďalšieho zvýšeného hromadenia pracovnej sily v nadchádzajúcich mesiacoch, čo povedie k ďalšiemu zhoršeniu situácie, pokiaľ ide o nezamestnanosť, a to dovtedy, kým sa hospodárska aktivita výrazne nezvýši. 

Vidíte teda možné riešenia? 

Politiky na oživenie hospodárstva a zmiernenie straty pracovných miest nadobudli význam najmä v strednodobom horizonte, keďže akýkoľvek nárast zamestnanosti bude zaostávať za oživením hospodárskych činností. Európa, a Slovensko nevynímajúc, nesmie recesii iba čeliť, ale ju musí využiť ako príležitosť na vytvorenie produktívnejšieho, inovatívnejšieho a zelenšieho hospodárstva s vyššou úrovňou kvalifikácií; hospodárstva s otvorenými a inkluzívnymi trhmi práce, ktoré ponúkajú väčší počet a lepšie pracovné miesta pre ženy a mužov. Nemôže ísť iba o jednorazové úsilie, ale musí to byť nepretržitý a koordinovaný proces zahŕňajúci nielen štrukturálne politiky v oblasti trhu práce, ale aj opatrenia v ostatných oblastiach politiky, napríklad v školstve, životnom prostredí a podobne. Európske trhy práce sa krízou do hĺbky zmenia a spoločnostiam a ich zamestnancom sa musia dať potrebné nástroje a stimuly na úspešné prispôsobenie sa tejto zmenenej realite pri rešpektovaní inklúzie, rovnosti a sociálnej spravodlivosti. Flexiistota, spojená s komplexnými aktívnymi politikami inklúzie, bude i naďalej tým správnym prístupom na modernizovanie trhov práce a zabezpečenie úspešného oživenia. 

Slovenská realita na pracovnom trhu je teda, dá sa povedať, primeraná možnostiam hospodárskeho vývoja našej krajiny a situácii v ekonomickom vývoji našich hlavných hospodárskych a obchodných partnerov. Neobávate sa ďalších turbulencií a dramatického zvratu vývoja? 

Žiadnych dramatických zvratov a turbulencií na našom pracovnom trhu sa neobávam. Naopak, všetky indície nasvedčujú tomu, že postupné, aj keď veľmi mierne hospodárske oživenie v ekonomicky rozhodujúcich partnerských krajinách, by znamenalo rast HDP aj u nás a malo by sa v priebehu tohto roka premietnuť do stabilizácie a postupného znižovania nezamestnanosti v Slovenskej republike. Tri priority, ktoré určila Európska rada, zostávajú základným politickým rámcom aj pre našu politiku zamestnanosti.

a) Udržanie zamestnanosti, tvorba pracovných miest a podpora mobility.

b) Zvyšovanie kvalifikácie a jej zosúlaďovanie s potrebami trhu práce.

c) Zvyšovanie prístupu k zamestnaniu a podporovanie príjmov domácností.Vážnosť súčasnej recesie je oprávneným dôvodom na to, aby sa pokračovalo v politike zamestnanosti, v aktívnej politike trhu práce a aby sa tieto posilnili a zabezpečila sa podpora príjmu pre osoby v najväčšej núdzi, aj keď dôjde k očakávanému miernemu zvýšeniu HDP. Následne treba klásť dôraz na postupný prechod z krátkodobých krízových opatrení na štrukturálne reformy trhu práce zamerané na stimuláciu potenciálneho rastu a pritiahnutie ľudí na aktívny trh práce.