Takýto bol oficiálne názov programu, ktorého organizátorom bolo Oddelenia kultúry, mládeže a športu MsÚ Žarnovica. Pri jeho propagácii bolo uvedené, že s tradičnými hudobnými nástrojmi bajanom, balalajkou, perkúsiami, ale hlavne s neopakovateľnými hlasmi a skvelou energiou, prichádzajú siedmykrát na Slovensko sólisti Donského kozáckeho chóru z Rostova na Done, vystupujúci pod názvom VOLNIJ DON, aby zaspievali piesne rodného kraja. No a jedným z viac ako 30 miest, kde účinkovali, bola práve Žarnovica. Termín bol 14. február so začiatkom o 19.00 hod.
Už takmer hodinu pred začiatkom sa do Kultúrneho domu v Žarnovici začali schádzať záujemcovia nielen zo samotnej Žarnovice, ale aj z Hodrušskej doliny, celej Kľakovskej doliny, z Rudna nad Hronom a z Hliníka nad Hronom dokonca zorganizovali autobusový zájazd. Prichádzajúcich príjemne prekvapilo privítanie Speváckej skupiny Prameň, pod vedením Irmy Dankovej a harmonikárky Marty Staňovej, vo vestibule vo forme slovenských i ruských ľudových piesní. Tesne pred 19-tou hodinou ešte priamo v sále Prameňáčky zaspievali Riabinušku a mohlo začať samotné vystúpenie. Účinkujúcich na pódiu, krásnym slovanským zvykom chlebom a soľou, privítala vedúca speváckej skupiny Prameň Irma Danková. Prvou bola sólistka Polina Dolgopjatova a potom Grigorij Polovinka,
Jevgenij Kulabuchov a Alexander Džalašov. Potom už postupne zneli síce možno menej známe, ale rovnako nádherné piesne, ale napríklad i Podmoskovnye večera – a to už spievala aj podstatná časť divákov. Sólo mal G. Polovinka, ktorý hral na bajan (inak druh ruského akordeónu) i J. Kulabuchov, ktorý hral na balalajke. No A. Džalašov vynikal na perkúsie a koncert vlastne aj (po rusky) moderoval, no snažil sa mnoho povedať aj slovensky. A tak snáď nebolo žiadnej jazykovej bariéry. Veď vlastne podľa vekového zloženia divákov bolo zrejmé, že ruštinu sa naučili v škole a tak si vlastne svojim spôsobom priblížili aj roky mladosti. Prekvapením pre divákov bola skutočnosť, keď na pódium pozvali Prameňáčky, aby si s nimi zaspievali. No a po spoločne zaspievanej Riabinuške, Kalinke a ešte aj slovenskej Na Kráľovej holi, diváci opäť nešetrili
potleskom. Prameňáčky mali vlastne po prvýkrát v svojej histórii možnosť zaspievať s niekým so zahraničia. Je síce pravda, že pred dvoma rokmi v Trstenej boli vystupujúci aj zo zahraničia, ale spoločne nespievali, takže vlastne zažili už aj takúto medzinárodnú premiéru. Vystúpenie pokračovalo ďalej opäť krásnymi ruskými i kozáckymi ľudovými piesňami, ktoré si spoločne spievalo aj publikum. No a pred záverom opäť účinkujúci vyzvali, aby sa pridali aj Prameňáčky. Tie tentoraz síce „len“ z pred pódia, ale spoločne zaspievali Dumala, dumala, dumala lajka… Aj tentoraz bol ocenením dlhotrvajúci potlesk.
V mene všetkých divákov sa za krásny večer účinkujúcim poďakoval vedúci OKMŠ Ing. Jozef Piecka, ktorý im odovzdal aj drobné darčeky, ktoré im budú pripomínať vystúpenie v našom meste, spoločne s C
D speváckej skupiny Prameň. To už nasledoval prídavok a po viac ako deväťdesiatich minútach diváci potleskom dali vďaku za pekný, vlastne i valentínsky večer. Odchádzajúci diváci, ktorých bolo 174, vyjadrovali nielen veľkú spokojnosť, ale vďaku za celý program a želanie, aby sa v budúcnosti zopakoval. V priateľskej atmosfére, vo vestibule, účinkujúci ešte besedovali a kto mal záujem mohol sa i odfotiť a dať si podpísať CD. V už celkom neoficiálnej časti si svoje skúsenosti a zážitky z vystúpení „vymieňali“ sólisti Donského kozáckeho chóru a žarnovické Prameňáčky. A G. Polovinka si v šatni zahral (pod plagátom z minuloročného fašiangového sprievodu) aj na harmonike, ktorú inak M. Staňová ešte nikomu nepožičala…
Text a foto: Ing. Jozef Piecka